O 26 rokov starší, ale aj šťastnejší ?

Autor: Katarína Ivaničová | 17.11.2015 o 17:26 | (upravené 17.11.2015 o 17:33) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  442x

Prešlo 26 rokov od " nežnej revolúcie ", vtedy sme nechápali ten pocit slobody a podľa mňa ho nechápeme stále. Veľa vecí sa zmenilo a veľa vecí ostalo tak, ako bolo,  iba sa premenovali.

 Keď sa pozriem do zadu na roky 1989 až 2015 som smutno veselá. Roky, keď sme začínali veriť na slobodu prejavu, mohli sme slobodne cestovať, študovať,podnikať a prejavovať svoj názor. Demokracia sa nám  dostala pod kožu a nie každý vedel ako sa má v nej chovať.

Za socializmu mal každý ako tak peniaze, lebo mal prácu...no kúpiť si mohol len to, čo súdruhovia  dovolili a našiel to v obchode. Nebudem sa rozpisovať o radoch na banány a na mandarínky, no ľudia mali akosi viac času, lebo si ten rad vystáli a medzi sebou sa aspoń porozprávali.To platilo na toho, kto nemal známosť v zelovoci . Úzkoprofilový tovar sa dal zohnať po šťastí alebo " pod pultom"...aj jedno aj druhé bolo šťastie. Skratka peniaze boli , ale tovaru nebolo a vyberať sa nedalo. Po rokoch sme sa dostali do Európy a zrazu je tovaru kopu a peňazí málo. Prečo? Podľa mňa preto, lebo život súdruhov nebol až taký zlý aby si niektorí naň nespomenuli a nechceli  ho žiť.

Vo fabrikách, úradoch či v kolektívoch  sa vzťahy za tie roky zhoršili. Jeden druhého sledujeme, ohovárame a aj udávame. Svoje práva pozná každý, ale povinnosti si vyberáme. Mnoho fabrík, nemocníc a budov funguje stále bez rekonštrukcie, bez nového vetríka  investície a keď prestane vynášať, tak sa jednoducho nechá tak. Toto by naši otcovia asi neurobili.  Kupujeme si  holandské jablká, talianske paradajky a brazílske papriky po celý rok, ale chuť pravej doma dopestovanej zeleniny či ovocia už naše deti takmer nepoznajú. Hydina sa dovezie z Ázie, bravčovina z Nemecka a naše maštale sú ošarpané spomienky na to, ako ľudia z vidieka zásobovali ľudí z mesta kvalitnou hydinou a chutným mäskom. Nešetríme soľou, ani cukrom a tukom už vôbec nie...veď na to máme, ale zdravie máme len jedno jediné.

Spravodlivosť je teraz úzky profil ako vtedy banány, no stáť v rade  na spravodlivosť je zbytočné.  Na jar kvitnú kvety jabloní, ktoré ešte v sadoch ostali, ale korupcia kvitne v každom ročnom období a bohato. Rodinné vzťahy sa kazia, láska a vernosť je prepychom. Všade a všade sú peniaze, výhody. Stačí mať priateľov na správnych miestach a hneď je život krajší...no je to diskriminácia občanov, lebo niekto nemá priateľov ani rodinu vo funkciách a preto musí žiť svoj obyčajný, chudobný život a nepomôže mu ani čakať na zázrak. Nie demokracia, ale politika je to, čo nás pod kožou  štípe, svrbí a aj bolí. Kam sa pozriem, tam obyčajný človek dopláca na svoju dôveru, na dobro. Za 26 rokov je z človeka dospelý, slušný človek, má spomienky na šťastné detstvo a chce budovať a zkrášľovať  svoj domov, vychovávať  v šťastí svoje deti, / teda väčšina to takto má/. Platí toto aj o 26 rokoch demokracie na Slovensku?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?